[armen]

Možno by stála za úvahu otázka, ako má ?lovek vlastne spozna?, že práve tento smer, táto cesta, je pre?ho tá správna.
Ako zisti?, že práve v tomto odbore bude "doma" a napriek prípadným prekážkam raz naozaj dosiahne výrazné úspechy, ktoré by sa mu na inej ceste možno dosiahnu? nepodarilo?

[Luis]

Volanie vnútra by mohlo napoveda?. Jedinec pocíti kam ho to volá a o je jeho cesta. Ob?as treba ak to necítime sa proste spo?ahnú na skúsených kolegov, ktorí vedia jedinca nasmerova?.
Skôr problém nastáva ak jedinec chce kráa inou cestou akou by mal. Potom dochádza ku stretu vnútra a mozgu i ega. Je to dos? náro?ná téma.
Bolo by dobré keby sa aj iný vyjadrili ako vedeli pocítili oné volanie duše, alebo to bol len výkrik módy a za?alo ich to zaujíma?

Nepá?ia sa mi však alibisti ktorí krá?ajú niekam len preto, že im to niekto povedal.
Pretože to, že ja niekomu ukážem cestu a potom ?lovek po nej kráa ako ... a ke? nie?o tak povie to ON mi povedal, "že som vyvolený" je tak trošku za vlasy pritiahnuté.
Ja, i my, môžeme poukáza? na cestu, ale ak na nej po istom ?ase jedinec ni? nenachádza, tak nech si dá pauzu a proste po?ká i to volanie v sebe zacíti i nie.

Za svoj život som videl ve?a priamych reinkarnácií a predsa necítili volanie.
Tak sa ni? nedeje proste to príde v inom ?ase v inom živote.

[armen]

U ma osobne to prebiehalo skôr na podvedomej úrovni. Jednoducho som vždy vedela, i som na správnej adrese alebo nie. Vedome som nad tým ve?mi nešpekulovala, nerobila som logické uzávery, ani som si nepísala zoznam "pre a proti", jednoducho som to cítila vnútrom a zariadila som sa pod?a toho.

Teraz pozorujem novú anomáliu v tomto smere - ke? na nie?o mám energiu, chce sa mi do toho, beriem problémy ako výzvy a riešenie vecí ma neunavuje, tak viem, že idem správnym smerom.
Ke? sa do toho musím núti?, je to celé nejaké umelé a nasilu a vôbec sa mi do toho nechce, (tu pozor, lebo to treba vedie? jasne odlíši od oby?ajnej lenivosti! ) tak viem, že asi nie?o robím zle a treba trošku pozmeni? smerovanie.

[Luis]

No dovolím si poveda?, že presne toto je to volanie nášho vnútra. Šla si za hlasom svojho vnútra.
Ak sa do nie?oho nútime asi je treba radšej od toho odís. Ak ma to nenap?a a ni? mi nedáva tak na?o by som to mal robi? (Teda ak si odmyslíme, že je to naše zamestnanie)
Proste hlas vnútra treba po?úva? - ís- neis? - osta? - neosta? Toto si však každý musí zodpoveda? sám.
Stál som pri mnohých pri ktorých iný zlomili už palicu ...alebo nad nimi?
No každopádne nie je dôležité to, ako rýchle krá?am, ale i cítim, aj ke? neviem kam krá?am, že tadeto mám kráa.

[armen]

Niekedy je naozaj na škodu veci príliš sa zamýša nad tým, i práve táto téma je "skuto?ne tou mojou", i by som predsalen nemala skúsi? susedný odbor a podobne. Pretože takto budeme lavírova? donekone?na a nedosiahneme poriadny pokrok v ni?om. Nedá sa robi? všetko perfektne.

Samozrejme, pokia? ?lovek vyslovene nepocíti vnútorný impulz, že napríklad túži by? lie?ite?om a pomáha? chorým, tak je najrozumnejšie spravi? si "priestrel barom" a pozorova? svoje vnútro, pri ktorých témach "zarezonuje".

[Ascher]

Mozem reagovat podla toho co som prezil. Moje vnutro ma stale hnalo hladat nieco co som nevedel co je. Presiel som niekolko smerov. Zacal som studovat jeden a prisiel som na to ze to nie je to co ma zenie vpred a hladal som znova iny smer. Nebola to skoda casu , bolo to pre mna info ktore ma posunulo tam kde som.

[Ruth]

Pre niekoho nájs? ten "správny" smer môžu by? roky h?adania... Hlavne h?adania samého seba... Niekedy to chce trpezlivos?, dovoli? si neby? úžasný, nevedie? všetko hne?, ma? neúspechy .. neporovnáva? sa s inými...a ma? úctu aj k sebe samému ...

[Eleanor]

Ruth..velmi pekne si to napisala

[armen]

Možno ešte stojí za úvahu otázka, i si nevyberáme svoju cestu aj pod?a nejakých pomyselných vzorov v podobe osôb, ktoré obdivujeme, alebo pod?a filmových i knižných postáv, ktoré nás nejako viac oslovili...

[Jessie]

A nemôže by? z ?asti chybou aj to že nad tým proste prive?a premýš?ame? Nebolo by niekedy lepšie neha? veci plynú a proste "len" ís ..ke? ako sa hovorí, nie je dôležitý cie? ale cesta..

[armen]

Áno, to som spomínala už vyššie, že niekedy je naozaj lepšie logiku z tohto procesu trošku vynecha?. Ale ako píšeš, dôležité je ís, nie preš?apova? na mieste.

[Ruth]

Ja by som snad uz len doplnila svoju skusenost, ze zdanie niekedy klame a mnohokrat sa moze zdat, ze preslapujeme na mieste, alebo ze dokonca cuvame, ale cuvat sa da aj dopredu, len je to trosku narocnejisie .

[armen]

Heh tomuto spôsobu pohybu ja ve?mi nerozumiem, ale však každý máme svoj štýl podstatné sú výsledky, nie spôsob.

[Luis]

Každé poznanie nie?o prináša. Mne v posledných d?och poznanie prinieslo mnoho kontroverzností. A poznanie pohybu cúvaním dopredu je je jedno z nich.
Ale ur?ite ma najviac vytáa poznanie, že ešte stále sa dokážem necha? prekvapi? a zasko?i. Najviac tým ako niekedy nemyslím dostato?ne na rôzne prekvapenia a alternatívy, ktoré mi v živote dokážete vyvies?.

[nimbostratus]

Cestu si automaticky mnohí z nás spájali s ?asom prejdenia od za?iatku do cie?a... Duchovná cesta však znamená nie?o iné ako prejs? z bodu A do bodu B. Je to rozvetvená sie? poznania, ktorá nie je zachytená len v "našom" trojdimenzionálnom priestore. Po takejto ceste sa neuteká ako za vlakom, ktorý sme zmeškali. Prekvapenia a úžas nad nepoznaním je krásnym znamením, že sme stále na svojej ceste...